Život Prešova
online
online
Britský parník Slavonia pred 115 rokmi prvý raz použil signál SOS
10.06.2024 Celý región
Ponta
Delgada/Bratislava 10. júna (TASR) – Nad hladinou mora i pevninou sa
vznáša hmla obmedzujúca viditeľnosť. Cez otvory v trupe lode sa do jej
útrob valí voda a éterom sa šíri volanie o pomoc – tri bodky, tri
čiarky, tri bodky. Je 10. jún 1909 a parník RMS Slavonia práve po prvý
raz vyslal signál SOS. V pondelok 10. júna uplynie od tejto udalosti 115
rokov.
Núdzový signál SOS sa stal oficiálnym spôsobom volania o pomoc 1. júla 1908, keď do platnosti vstúpil Medzinárodný dohovor o rádiotelegrafii. Ten vzišiel z Medzinárodnej rádiotelegrafickej konferencie v Berlíne, ktorá sa konala od 3. októbra do 3. novembra 1906.
Konferencia sa mala pôvodne konať už v roku 1904 a mala nadviazať na výsledky predchádzajúcej konferencie z roku 1903, jej začiatok sa však z rôznych príčin posunul až o dva roky. V roku 1903 sa jej zúčastnilo deväť krajín, v roku 1906 dokonca až 27 krajín. V oboch prípadoch medzi účastníkmi nechýbalo ani Rakúsko-Uhorsko.
Signál SOS bol spočiatku iba zoskupením znakov bez hlbšieho významu, skratkou sa stal až neskôr. Je známych viacero teórií o tom, čo tieto písmená údajne skracujú, dve najrozšírenejšie sú "Save Our Ship" ("Zachráňte našu loď") a "Save Our Souls" ("Spaste naše duše").
V čase vstupu signálu SOS do platnosti patril medzi najmodernejšie spôsoby komunikácie telegraf využívajúci Morseovu abecedu. Vytvoril ju americký vynálezca Samuel Morse a tvorí ju sústava dlhých a krátkych zvukových signálov – čiarok a bodiek. Každé písmeno má priradenú vlastnú štandardnú kombináciu čiarok a bodiek, písmeno S tvoria tri bodky (…), písmeno O tvoria tri čiarky (---). Práve táto jednoduchosť zrejme spôsobila, že voľba účastníkov berlínskej konferencie padla práve na túto kombináciu písmen.
Telegraf mal na palube aj parník Slavonia patriaci britskej spoločnosti Cunard. Loď postavili v roku 1902 a pokrstili ju Yamuna, meno Slavonia dostala až v roku 1903. Námornícka legenda tvrdí, že premenovanie lode prináša smolu. Ak je to naozaj tak, kliatba sa v prípade Slavonie naplnila o šesť rokov neskôr, keď v roku 1909 prevážala emigrantov z Európy do New Yorku. V hmlistom počasí stroskotala pri portugalskom súostroví Azory, ale vďaka signálu SOS jej priplávali na pomoc dve blízke lode. Nehoda sa tak zaobišla bez obetí na životoch.
Signál SOS vyslal v roku 1912 aj "nepotopiteľný" Titanic, cestujúci na jeho palube však nemali toľko šťastia ako tí zo Slavonie. Odhady uvádzajú, že pri potopení Titanicu zahynulo 1490 až 1635 ľudí.
Signál SOS v Morseovej abecede naposledy symbolicky zaznel 1. februára 1999. Od tohto dátumu nákladné lode s výtlakom vyšším ako 300 ton alebo dopravné lode vezúce viac než 12 pasažierov plaviace sa na otvorenom mori povinne vymenili telegrafy za rádiá a satelity. Oficiálne sa tak začala éra globálneho námorného tiesňového a bezpečnostného systému (GMDSS), ktorý vyvinula Medzinárodná námorná organizácia (IMO), špecializovaná organizácia OSN zodpovedná za bezpečnosť námorných lodí.
Signál SOS napriek vyradeniu telegrafov z aktívnej služby naďalej zostáva v platnosti ako jeden zo spôsobov, ktorý možno využiť na volanie o pomoc. Okrem akustickej či vizuálnej podoby napríklad pri svetelnej signalizácii pomocou zrkadla možno jednotlivé písmená napríklad vytvoriť z rôznych materiálov.
Oficiálne vyradenie telegrafov prežila aj morzeovka, naďalej sa využíva napríklad v armáde, námorníctve, či medzi rádioamatérmi.
Núdzový signál SOS sa stal oficiálnym spôsobom volania o pomoc 1. júla 1908, keď do platnosti vstúpil Medzinárodný dohovor o rádiotelegrafii. Ten vzišiel z Medzinárodnej rádiotelegrafickej konferencie v Berlíne, ktorá sa konala od 3. októbra do 3. novembra 1906.
Konferencia sa mala pôvodne konať už v roku 1904 a mala nadviazať na výsledky predchádzajúcej konferencie z roku 1903, jej začiatok sa však z rôznych príčin posunul až o dva roky. V roku 1903 sa jej zúčastnilo deväť krajín, v roku 1906 dokonca až 27 krajín. V oboch prípadoch medzi účastníkmi nechýbalo ani Rakúsko-Uhorsko.
Signál SOS bol spočiatku iba zoskupením znakov bez hlbšieho významu, skratkou sa stal až neskôr. Je známych viacero teórií o tom, čo tieto písmená údajne skracujú, dve najrozšírenejšie sú "Save Our Ship" ("Zachráňte našu loď") a "Save Our Souls" ("Spaste naše duše").
V čase vstupu signálu SOS do platnosti patril medzi najmodernejšie spôsoby komunikácie telegraf využívajúci Morseovu abecedu. Vytvoril ju americký vynálezca Samuel Morse a tvorí ju sústava dlhých a krátkych zvukových signálov – čiarok a bodiek. Každé písmeno má priradenú vlastnú štandardnú kombináciu čiarok a bodiek, písmeno S tvoria tri bodky (…), písmeno O tvoria tri čiarky (---). Práve táto jednoduchosť zrejme spôsobila, že voľba účastníkov berlínskej konferencie padla práve na túto kombináciu písmen.
Telegraf mal na palube aj parník Slavonia patriaci britskej spoločnosti Cunard. Loď postavili v roku 1902 a pokrstili ju Yamuna, meno Slavonia dostala až v roku 1903. Námornícka legenda tvrdí, že premenovanie lode prináša smolu. Ak je to naozaj tak, kliatba sa v prípade Slavonie naplnila o šesť rokov neskôr, keď v roku 1909 prevážala emigrantov z Európy do New Yorku. V hmlistom počasí stroskotala pri portugalskom súostroví Azory, ale vďaka signálu SOS jej priplávali na pomoc dve blízke lode. Nehoda sa tak zaobišla bez obetí na životoch.
Signál SOS vyslal v roku 1912 aj "nepotopiteľný" Titanic, cestujúci na jeho palube však nemali toľko šťastia ako tí zo Slavonie. Odhady uvádzajú, že pri potopení Titanicu zahynulo 1490 až 1635 ľudí.
Signál SOS v Morseovej abecede naposledy symbolicky zaznel 1. februára 1999. Od tohto dátumu nákladné lode s výtlakom vyšším ako 300 ton alebo dopravné lode vezúce viac než 12 pasažierov plaviace sa na otvorenom mori povinne vymenili telegrafy za rádiá a satelity. Oficiálne sa tak začala éra globálneho námorného tiesňového a bezpečnostného systému (GMDSS), ktorý vyvinula Medzinárodná námorná organizácia (IMO), špecializovaná organizácia OSN zodpovedná za bezpečnosť námorných lodí.
Signál SOS napriek vyradeniu telegrafov z aktívnej služby naďalej zostáva v platnosti ako jeden zo spôsobov, ktorý možno využiť na volanie o pomoc. Okrem akustickej či vizuálnej podoby napríklad pri svetelnej signalizácii pomocou zrkadla možno jednotlivé písmená napríklad vytvoriť z rôznych materiálov.
Oficiálne vyradenie telegrafov prežila aj morzeovka, naďalej sa využíva napríklad v armáde, námorníctve, či medzi rádioamatérmi.
0
www.ZIVOTPO.sk
